STRAŠIDLÁ A STRAŠIDIELKA

"Veď je už dávno príslovie naše, že naše kraje kryjú veľké poklady (duchovné), len ich treba odkliať. Jestli len jednoho získam, ktorý preskúma svoj kraj, bude môj cieľ dosiahnutý a ja budem prehojne odmenený."

Andrej Kmeť 

Sochy strašidielok v našom parku pri múzeu

Autorkou je Emília Brathová

Medveďočlovek
Medveďočlovek
Urmínska biela pani
Urmínska biela pani
Muž so psom
Muž so psom
Biela hus
Biela hus
Svetielkujúca sviňa
Svetielkujúca sviňa
Plešťák
Plešťák
Plačúce stratené dieťa
Plačúce stratené dieťa
Vodník
Vodník

NOVÁ INFORMAČNÁ TABUĽA

K STRAŠIDIELKAM

Betónové sochy urmínskych strašidielok, ktoré na motívy miestnych legiend vytvorila Emília Brathová, zdobia park pri múzeu a sa stali jednou z obľúbených vonkajších expozícií nášho múzea. Táto malá expozícia v prírode je naším unikátom, pretože takúto expozíciu vlastných dedinských strašidiel nemá žiadna obec. V návštevníkoch parku vzbudzuje veľký záujem o naše poverové rozprávania, zachytené v knihe Violy Haršániovej Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín, ktoré by inak časom upadli do zabudnutia... Táto Jej zbierka je dôkazom toho, že v súčasnosti je tento žáner akoby nesmrteľným živým organizmom, ktorý pretrváva a obmieňa sa v plynutí času. V múzeu si veľmi vážime bohatú históriu, kultúru a tradície tejto obce, a tak sme dali vyrobiť informačnú tabuľu, ktorá návštevníkom parku a múzea priblíži aspoň v skratke postavy strašidielok. Tento náš projekt bol realizovaný s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja.


Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín

a iné príbehy

Viola Haršániová, obyvateľka Mojmíroviec, patrí medzi tých, ktorí napĺňajú tento krásny odkaz Andreja Kmeťa... Svedčí o tom viacero jej knižných publikácií z prostredia Mojmíroviec (kedysi Urmín), v ktorých vychádza z autentických spomienkových  rozprávaní  zo života staršej generácie (Na juh od Nitry, 1. vyd. Nitra: EN ARS, 2015, Medzi nebom a zemou, 1. vyd. Nitra : EN ARS, 2011, Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín a iné príbehy, 1. vyd. Nitra : EN ARS, 2008). Zachytáva príbehy, ktoré sa dlhé roky ústne tradovali, a darí sa jej osadiť ich do prostredia, ktoré opisuje spôsob života v minulosti. Vo svojej knihe Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín a iné príbehy sama píše: "Malá publikácia, ktorú máte pred sebou, je mojím prejavom úcty, vďaky a obdivu predkom, ktorí tu žili celé generácie v často nevídaných a strašidelných okolnostiach. Pretože každá generácia mala svoj spôsob života a chápanie sveta viditeľného i neviditeľného, ponorme sa do dejín v autentickom rozprávaní. Prežívaním príbehov si každý čitateľ utvorí svoj názor a predstavu na život a na myslenie našich predkov." V tejto knihe sa prelína hranica poverových rozprávaní s hranicou zážitkových rozprávaní obyvateľov obce Mojmírovce (Urmín).


Ilustrácie ku knihe Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín vytvorili Zuzana a Kristína Medvecké


Ohnivý koč
Ohnivý koč

A ako by ste sa ako dieťa báli , keby k vám večer aj v noci do domu prichádzal mohutný medveďočlovek, potichúčky otvoril dvere, vošiel a len tíško vás pozoroval pri učení alebo v spánku ?

Keby okolo vás v tichej ulici s rachotom prehrmel ohnivý koč s tajomnou posádkou?

Keby ste v nočnom tichu kaštieľa počuli zúfalý nárek Bielej pani?

Veľký kaštieľ
Veľký kaštieľ

Takto ústne tradované príbehy tvorili už od staroveku zlatý fond zážitkových rozprávaní. Tieto rozprávania sú naším duchovným kultúrnym dedičstvom a obohatením slovenskej folkórnej pokladnice. Viola Haršániová sa podujala zozbierať tento slovesný žáner v Urmíne (Mojmírovciach) a okolí so zreteľom na prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú a čiastočne aj so zreteľom na osobnosť interpreta. Aj jej zbierka je dôkazom toho, že v aj v súčasnosti sú poverové rozprávania nesmrteľným živým organizmom, ktorý pretrváva a obmieňa sa v plynutí času. 

Tak nás príďte navštíviť! V našom parku môžete strašidlá stretnúť aj počas slnečného dňa. Vytvorila ich pre vás na motívy strašidielok Emília Brathová z Mojmíroviec. Príďte sa "nebáť" a potešiť si oči! :-)

Edita Filipová

V jednotlivých príbehoch ožívajú záhadne sa zjavujúce bytosti: biela pani, plačúce stratené dieťa, muž so psom, plešťáci, tancujúce psy, biela hus, svetielkujúca sviňa, svetlonos, nechýba ani ohnivý koč a tajomné znamenia.

Len si predstavte, že podľa živých svedectiev obyvateľov Urmína môžete stretnúť  počas noci Plešťáka -  veľkého psa so svietielkujúcimi očami  ako tichúčko kráča nočnou dedinou, a tak si plní svoje tajomné poslanie...

Medveďočlovek
Medveďočlovek

Ešte žijú pamätníci, ktorí tieto úkazy zažili , alebo o nich počuli od svojich rodičov a starých rodičov. Nemajú dôvod klamať o prežitom, keď príbeh rozprávajú, prežívajú ho znovu a vy ho prežívate zrazu, akoby ste boli v tej situácii a priamo na tom mieste. A tak sa vám ľahko môže stať, že pri prechádzke parkom uzriete veľkú zelenosvetielkujúcu sviňu so siedmymi malinkými prasiatkami. Neveríte? 

Plešťák a plešťáci
Plešťák a plešťáci

Krátke úryvky z knihy

Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín a iné príbehy

Mestečko Urmín už v dávnych dobách malo svoje námestie. Prvý známy kostol bol zasvätený sv. Štefanovi mučeníkovi. Neskôr bol zasvätený (ide o identický kostol) bol zasvätený Panne Márii. Je predpoklad, že na mieste tohto kostola stojí dnes socha Panny Márie. Tento kostol veľmi poškodili turecké vojská. V roku 1718 bol položeny základný kameň nového...

Muž a pes

13.01.2017

Erb rodiny Huňady držia poľovnícke psy. Po celé generácie bolo poľovníctvo veľkou záľubou mužských a dokonca i ženských potomkov. Na urmínskom panstve poriadali honosné poľovačky. Hosťami boli členovia cisárskej rodiny a dvora.

Panstvo Huňadyovcov známe chovom koní vybudovalo r. 1721 v tesnej blízkosti kaštieľa žrebčín, aký nemal páru v celej Európe. Kone mali rozsiahle rodokmene ako samotná šľachta. Mnoho vynikajúcich koní bolo známych vo svete. Ale najznámejší bol Tajár dovezený z Egypta. Jeho meno v preklade znamená "Lietajúci", ale volali ho "Najušľachtilejší púštny...

Prastaré zákony, ktoré v starom Urmíne platili


Každá noc má svoju moc.
Všetko, čo v noci stretneš, vidíš, počuješ: Neohlásiš to!
Nebudeš tomu pozerať do očí!
Nezaženieš sa na to!
Neudrieš to!
Neobzrieš sa za tým!
V noci nikdy nepískaj!
Maj pri sebe strúčik cesnaku alebo kúsok železa.
Po ceste choď, skade idú kolesá, nikdy nie, nad čím ide ojo!