VÝSTAVY
AKTUÁLNA VÝSTAVA otvorená od 25.6.2022
Emília Brathová
UMENIE V BETÓNE
Emília Brathová je vo výtvarnom svete ojedinelá
umelkyňa tvoriaca sochy z betónu. Tomuto studenému ťažkému materiálu
zverila svoj svet plný fantázie, v ktorom sa strieda snaha
o realistické zobrazenie s imaginatívnou abstrakciou. Jej tvorba plne
rešpektuje materiál betón, pričom nechýba jemnosť odrážajúca sa v zmysle
pre detail a atmosféru diela.
Vytvára postavičky ľudí, zvierat a rozprávkových bytostí, ktoré nesú črty hravej veselosti.
Osobitou kapitolou sú sochy vytvorené na motívy miestnych poverových rozprávaní , ktoré sa zachovali vďaka spisovateľke Viole Haršániovej, ktorá príbehy zozbierala, literárne upravila a vyšli knižne pod názvom Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín a iné príbehy. A tak pred múzeom v parku môžeme obdivovať sochu medveďočloveka, vodníka, sochu bielej pani hľadajúcej svoje stratené dieťa, ktoré je teraz usadené v parku medzi zeleňou. Nočný prízrak muž so psom vyniká svojou výškou, typickým kabátom a výrazom tváre... Nie je to však jediný betónový pes v parku. Sú tu aj psi plešťáci s veľkými svietiacimi očami, ktorí nikomu neublížili, iba strach nahnali. Do tmy v noci svetielkuje veľká sviňa so siedmimi prasiatkami, ktorá sa údajne zjavuje neďaleko letohrádku. Z rozprávania pamätníkov sa zachoval aj príbeh o zjaveniach bielej husi.
V tvorbe Emíle Brathovej sa objavuje aj sakrálna tematika. Je autorkou Krížovej cesty pri Hlavnom cintoríne v Mojmírovciach, kde vytvorila reliéfmi scény z pašiového príbehu, ktoré vrcholia motívom ukrižovaného Krista. Krížová cesta bola požehnaná v roku 2020. Emília Brathová vytvorila v roku 2021 aj sochu Panny Márie Fatimskej za uzdravenie chorých na Covid - 19. Socha stojí v parčíku pri zdravotnom stredisku. Betlehemské súsošie zdobilo priestor pod stromčekom na Vianoce na Námestí sv. Ladislava.
V súčasnosti sa venuje nielen figurálnej tvorbe, o čom svedčia práve nie najmenšie modely hradov, zámkov, kaštieľov a sakrálnych stavieb. Tieto majú čo najvernejšie zachované proporcie, nesú charakteristické prvky konkrétnej historickej dominanty a jej najdôležitejšie architektonické detaily. Z betónu vytvorila jednu z najkrajších kalvárií v Európe Kalváriu nad Banskou Štiavnicou, neoklasicistickú unikátnu budovu Modrého kúpeľa v Turčianskych Tepliciach, neskorogotickú stavbu dvojloďového Kostola sv. Kataríny pre mesto Kremnica. Odvážnym dielom je rekonštrukcia Znievskeho hradu z prvej polovice 13.storočia. Pri budove regionálneho múzea vzniká v týchto dňoch park architektonických miniatúr, dominánt našej obce: Kostol sv. Ladislava, Kaplnka sv. Urbana, Letohrádok Aldobrandiniho. Posledné dve boli slávnostne odhalené v čase otvorenia výstavy 25.júna 2022 spolu so súsoším pastierika s dvomi ovečkami. Výstavu tvoria fotografie, ktoré vznikli fotoaparátom v mobile priamo v pracovnom procese.
Nesmieme zabudnúť, že dôležitý podiel práce odvádza pri tvorbe sôch manžel pani Brathovej, pán Baltazár Brath, ktorý je jej veľkou oporou pri realizácii. Jeho zásluhou sú vytvorené v sochách potrebné kovové konštrukcie zaručujúce ich pevnosť a stabilitu.
300 rokov KOSTOLA SV. LADISLAVA
V MOJMÍROVCIACH
V piatok 25. 6. 2021 sme slávnostne otvorili výstavu venovanú 300. výročiu Kostola sv. Ladislava v Mojmírovciach. V tejto súvislosti obec Mojmírovce vydala aj brožúru, ktorej iniciátorom a hlavným autorom je mojmírovský rodák Robert Žilík, spoluautorsky sa na nej podieľalo aj Regionálne múzeum Mojmírovce. Za grafickú úpravu brožúry veľmi pekne ďakujeme nášmu bývalému kolegovi Pavlovi Domanovi. Na výstave okrem autorských fotografií Jaroslava Horvátha a Roberta Žilíka uvidíte aj historické fotografie vytvorené prevažne zo starých pohľadníc. Vystavené sú aj exponáty týkajúce sa života farnosti v Urmíne od začiatku 18. storočia. Môžete vidieť aj vlastnoručný podpis staviteľa kostola Ladislava Hunyadyho. Vstupné na prehliadku výstavy je symbolické 1 €, ktorým podporíte činnosť múzea.
ARCHÍV NAŠICH VÝSTAV
Ľudová hračka inšpiruje
autor Robert Žilík
Autor výstavy, výtvarník Róbert Žilík, hovorí : "Motívom koníka nepohrdne žiadne dieťa. A vôbec, svet zvieratiek zobrazených v dreve či textile patrí k najvďačnejším inšpiráciám. Rozprávkoví draci, mýtickí turoni dráždia fantáziu nielen tých najmladších.
Tvorivé inšpirácie našli umelci, napríklad Marián Huba, v konštrukcii hlavolamu, ľudovo nazývaného "čertov uzol". Vznikli tak skladačky, ktoré posilňujú predstavu, logické myslenie.
Ja som bol tiež inšpirovaný a fascinovaný ľudovou hračkou, ktorá ma "naučila" vidieť i zobrazovať svet nepateticky, nepopisne. Veď redukcia detailov je cestou k výtvarnej skratke, k abstrakcii. Silueta tvaru je nositeľkou odkazu, obsahu. Konštrukcia skladačky z hranolov či planžetiek síce obmedzí, ale prinúti tvorcu k citlivej abstrakcii. Silueta zvieratiek, proporčne maličkých, privedie autora k citlivému narábaniu s proporciou tvaru, ktorý je charakteristický pre konkrétny druh zvieratka."
Tento projekt bol realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Výstava potrvá do 30.11.2020
Výstava mojmírovských umelcov 8.ročník
8.ročník Výstavy mojmírovských umelcov sme s podporou obce Mojmírovce otvorili ešte pred vianočnými sviatkami. Ďakujeme veľmi pekne všetkým autorom, ktorí sa výstavy zúčastňujú svojimi dielami. Na výstave ste mohli vidieť prezentáciu až 31 autorov, čo je zatiaľ najviac porovnaní s uplynulými ročníkmi. Tešíme sa, že v obci máme tvorivých ľudí, ktorí majú chuť sa prezentovať svojimi prácami. Veríme, že sú motiváciou aj pre tých, ktorí síce nachádzajú v tvorivej práci svoj relax a potešenie, ale nemajú odvahu svoju tvorbu verejne prezentovať. Je celkom možné, že sa v roku 2020 stretneme opäť viacerí...Výstava potrvá do konca februára 2020.
ĽUDIA, BDITE!
Výstava trvala do 15.10.2019
Druhá svetová vojna neobišla ani náš región. Po tuhých bojoch bol 28. 3. 1945 oslobodený Urmín (Mojmírovce). Ešte v ten istý deň Sovieti vyhnali Nemcov i zo Šalgova (Svätoplukovo) a 29. 3. 1945 začali útok na Cabaj. Útočiace jednotky však boli zastavené delostreleckou a guľometnou paľbou a zahnané protiútokom pechoty a niekoľkými tankami. Po doplnení streliva udrela Červená armáda znova. Tentokrát nemecké jednotky podľahli.
V dejinách nášho regiónu nachádzame i príbehy ľudí, ktorých osudy zmrzačilo vojnové besnenie. Jednou z mnohých bola Klára Kamenická. Rodáčka z Urmína mala tesne pred svadbou, keď sa vybrala do Nitry, aby si kúpila svadobné šaty. Tam ju však zastihlo bombardovanie, pri ktorom zahynula.
V Urmíne sa narodila i Židovka Dunda, vlastným menom Ružena Sonnenscheinová. Tá sa útekom z nitrianskej vlakovej stanice zachránila pred transportom.
S naším regiónom je spätý aj generál Ján Golian. Spolu s generálom Rudolfom Viestom tvorili hlavnú organizačnú štruktúru SNP, no práve Golian strávil časť detstva v Poľnom Kesove.
Urmínsky stíhač Rudolf Palatický zase lietal na legendárnych nemeckých stíhacích lietadlách Messerschmitt Bf 109 a ako súčasť pohotovostnej letky 13 pôsobil na východnom fronte. Neskôr v radoch čs. armády presedlal na Lavočkin La-5FN a zaslúžil sa o porážku nacistického Nemecka.
Okrem 75. výročia SNP si tento rok pripomíname i výročie vylodenia v Normandii, na ktorom sa podieľali mnohí Čechoslováci. Vylodenia sa zúčastnil aj vojnový fotograf so slovenskými koreňmi Robert Capa. Zatiaľ, čo inváziu spojeneckých vojsk zvečňoval na svojich fotografiách, oblohu nad Normandiou brázdili v službách RAF stíhači Ján Ambruš a Oto Smik.
Nielen o ich osudoch, ale aj o príbehoch ďalších postáv slovenských vojnových dejín z obdobia rokov 1939 - 1945 sa dozviete v Regionálnom múzeu Mojmírovce, ktoré vás s potešením privíta na výstave "Ľudia, bdite!" Na výstave taktiež uvidíte bohatú paletu autentických zbraní, výstroje a osobných predmetov príslušníkov nemeckej a sovietskej armády.
Prechádzky Moravským Slováckom
s fotografkou OĽGOU SKLENKOVOU
Výstava potrvá do konca augusta 2019
Fotografka Oľga Sklenková, rodáčka z Ivanky pri Nitre, o sebe:
Žila a pracovala som takmer 40 rokov v Bratislave. Vychovala som dvoch, dnes už dospelých synov, ktorí majú svoje rodiny.
Synovia z hniezda vyleteli a mne sa blížil čas odchodu do dôchodku. Začala som premýšľať ako vyplním moje blížiace sa obdobie prázdnoty. V hre boli dve témy - venovať sa fotografovaniu alebo skúšať maľovanie. Samozrejme nič z toho nebolo mojim povolaním a takmer na obidvoch poliach som bola nováčikom. Zvíťazila zvedavosť bližšie spoznať umenie fotografovania. Malé skúsenosti som mala z mladosti, ale vždy to boli viac-menej rodinné fotografie a sem-tam dokumentačné. Okúsila som aj vôňu vývojky a ustaľovača, kedy sa mi tmavou komorou stala paneláková kúpeľňa. Tento záujem sa začal rozvíjať pred cca 10-12 rokmi, kedy som si kúpila prvú zrkadlovku a začala som nasávať "múdrosti" okolo fotografovania. Samoukom nie je zle byť, hlavne ak sa nemusím nikomu spovedať. Po otvorení manuálu k zrkadlovke som telegraficky prebehla stránky s tým, že "toto ja robiť nebudem a tak to nebudem ani čítať a potrebovať". Postupne som však prišla na to, že veľa gombičiek na zrkadlovke som nevedela načo sú a tak som stále častejšie musela brať manuál do rúk a študovať a fotiť, a fotiť... Ďalšou mojou skvelou pomôckou bol internet. Keď už som mala pocit, že sama sa ďalej nepohnem, skúšala som získať vedomosti inak.
Zoznámila som sa s fotografom p. Kollářom, ku ktorému som chodila do kurzu 2 roky, potom som sa prihlásila na Univerzitu tretieho veku, odbor Digitálna audio a video technika.
Začínala som asi tak ako väčšina fotografov - fotografovaním kvietkov, chrobáčikov a rôznych iných detailov. Prešla som fotografovaním portrétov, dokumentárnych fotografií, streetfoto, fotenie bábätiek, tehuliek, žiakov, aktov, prírody...vyskúšala som si prakticky všetko, čo sa núkalo.
Nakoniec som zistila, že mojou srdcovkou bude asi krajinkárstvo a príroda všeobecne. Na staré kolená som sa zamilovala do krajiny - Moravské Slovácko. Nikdy som netušila, koľko krásy nám táto lokalita ponúka. Snažím sa tam "vybehnúť aspoň 3-4-krát do roka a nasať tú nádheru zvlnenej krajiny políčok a vinohradov v okolí Kyjova. Chotáre dedín - Hovorany, Karlín a Šardice mi prirástli k srdcu a ak mi to moje zdravie dovolí, budem sa tam naďalej vracať. Po prvýkrát som sa tam cítila ako Alenka v ríši divov! Taký poriadok, usporiadanosť, vybudované cesty a cestičky v chotári som nikdy nevidela. Obrobený každý kúsok poľa a vinohradu. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí si takto ctia a milujú svoju zem, svoju krajinu.
Čaro slovenského ornamentu
Do konca apríla 2019 u nás môžete výstavu Čaro slovenského ornamentu pripravenú v spolupráci so Slavica,o.z. Na výstave sa oboznámite aj s dielom Štefana Leonarda Kostelničáka (14. 2. 1900), ornamentalistu, rodáka zo Spišskej Novej Vsi. Svojou maliarskou- ornamentálnou tvorbou od roku 1920 až do smrti 1949 sa zapísal do pamäti slovenského národa. Š.L. Kostelničák rozvinul slovenský výstavný ruch v oblasti výtvarného umenia. Usporiadal vyše 65 výstav po celom Slovensku a tiež na Morave. Bol priekopníkom poriadania putovných výstav spojených s predajom umeleckých diel na Slovensku, v Indii aj v Amerike. Stál pri tvorení základov vydavateľských aktivít v oblasti reprodukcie a prezentácie umeleckých diel. Š.L. Kostelničák je autoro Školy slovenského ornamentu.Túto publikáciu máme v múzeu. Okrem odborných textov týkajúcich sa slovenskej ornamentiky obsahuje aj obsažnú grafickú časť. Súčasťou našej výstavy sú aj textílie z konopného plátna - časť výbavy pani Anny Benkovej, narodenej v roku 1873 vo Váráde ( dnes Nitriansky Hrádok). Radi sa s vami podelíme o zážitok.
Máme radi fotografiu
Spoločná výstava umelcov obce Mojmírovce a z nášho regiónu a fotografov a výtvarníkov z družobnej maďarskej obce Čemer
Tento rok oslavuje naša obec 15. výročie spolupráce a priateľstva s obcou Čemer v Maďarsku. Pri tejto príležitosti sme 7. 9. 2018 slávnostne otvorili spoločnú výstavu. Za obec Čemer sa svojimi prácami zúčastnili: Klacsán Péter, Hartmann József, Magyar Nora, Himics András, Samu András, Samu -Tóth Nikolett, Moldován Patrik, Derzsi Nándor, Beke Gyöngyi , Firtkó Endre, Gárdonyi Bálitné, Hermányos Mária, Tar Ildikó, Kulich Júlia, Kozma Zsófi, Nyergés Andrea, Szantó János, Tömböly Cecília, Galina Agnes, Kuzmann Mária, Mándics Mariann, Horkai Pál, Papp Ábris, Szabó Jánosné Klárika, Patyi László, Fazekas Erika, Gupta Vedant Bence, Fehér Andrea, Mandúr László, Szénási B. Viktória, Bujdosó B.Krisztina, Horváth Sándor. Za náš región vystavovali : Hana Kolářová, František Kolář, Oľga Sklenková, Miloš Gašaj. Súčasťou spoločnej výstavy je aj výstava maďarskej etnografickej fotografie mapujúcej život na dedine v prvej polovici. 20.storočia. Autormi fotografií sú už nežijúci fotografi : Ervin Kankovszky, Kálmán Szölösy, Ernö Vadas. Túto časť expozície autorsky pripravil Sipos Tamás. Výstava potrvá do 18. 9. 2018.
Jana Šinsky Kóňová
a jej farebný svet
8. 6. 2018 o 18:00 hod. sme slávnostne otvorili výstavu Jany Šinsky Kóňovej, na ktorú Vás srdečne pozývame. Jana Šinsky, nepatrí k profesionálnym výtvarníkom, maľuje vo svojom voľnom čase . Ona sama datuje, že od roku 2010, kedy ju k tomuto inšpirovala jej priateľka Jojka. Maľovanie považuje za svoj relax. Jej maľby sú svieže, dynamické, vyjadrujúce autorkine osobné pocity, nálady, emócie. Pracuje s akrylovými farbami. V roku 2016 sa k maľbe pridala práca s powerpoolom- tekutá látka, z ktorej začala tvoriť komorné plastiky. Jana Šinsky Kóňová je rodáčkou z Nitry a v súčasnosti býva v Poľnom Kesove.
Vernisáž výstavy umelcov z mesta Vécsés
výtvarné štúdio Periféri Art
14. 4. 2018 sme sa zišli
v našom múzeu na otvorení
výstavy umelcov z Periféri Art -výtvarného
štúdia z mesta Vecsés. (Vecsés
je mesto v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Gyál. Má rozlohu 3 618 ha a
žije tu 20 879 obyvateľov.) Štúdio
vzniklo v roku 1997, kde
pôsobia amatérski aj profesionálni výtvarníci.
So svojimi dielami sa predstavili: Görög Béla,
Baranyai Zsolt, Barcsainé P. Gyöngyi, Bán Zsófia,
Dobos Rózsa, Fekete Szilvia, Gáll Sándor, Honffy Gábor, Kaiser Ilona,
Kanizslainé Hübel Mária, Kordás Sándor, Nagy Györgyi, Pálmai Dorottya, Somogyi
Ági, Várhalminé Cinke Mária. Výtvarné štúdio v priebehu 21 rokov pripravilo
na umeleckú dráhu nie málo nadaných maliarov. Aj v súčasnosti majú veľa
aktívnych členov. V galérii múzea môžete vidieť grafiky, akvarely,
olejomaľby a maľby na sklo, aj komornú plastiku. Pohľad na umelecké diela
nás prenesie do sveta fantázie a sebavyjadrenia autorov, každé z diel
nesie osobné posolstvo. Je tu
prezentovaná túžba človeka po kráse,
vyžarovanie ľudského tepla osobností autorov, ktorí sa túžia podeliť týmto
spôsobom o emócie z osobných zážitkov transformované do ich diela. Na
vernisáži použili autori niekoľko citátov slávnych osobností, cez ktoré nám
priblížili svoje osobné ciele. Napríklad citát L.N. Tolstého: "Umenie je
činnosť, ktorá sa zameriava na najvyššie a najlepšie pocity, ktoré ľudia
zažili." Aj vernisáž v múzeu sa na chvíľu stala miestom, kde sme vďaka
umeniu vytvorili vzájomnú pohodu,
duchovné blaho, plynúce z pohľadu na umelecké diela a z možnosti
blízkeho kontaktu s ich autormi.
Táto výstava je okrem iného krásnou paralelou výstav našich mojmírovských umelcov. Boli sme radi, že viacerí na túto výstavu prišli, a tak mali možnosť opätovne vidieť a zažiť, že potreba krásna, umenia a tvorivosti je dôležitá pre život človeka a robí život krajším a pomáha nám aj v zložitých a ťažkých situáciách.
Za zorganizovanie tohto stretnutia s umením patrí osobitné poďakovanie Eve Kozárovej, ktorá výstavu organizačne zabezpečila a celý čas nám pomáhala prekonávať jazykové bariéry. Vystavené diela sú predajné, môžu skrášliť aj vaše domovy. Je pre nás veľkým potešením, že máme znovu krásnu novú výstavu v našom múzeu a dúfame, že sme sa s našimi maďarskými priateľmi nestretli iba tento jediný raz. Veríme, že naše múzeum sa stáva nielen inštitúciou na uchovanie nášho historického dedičstva a pamäte, ale aj živým centrom prezentujúcim kultúru a umenie.
Na záver ešte Pablo Picasso: "Umenie zmýva z duší prach každodennosti."
7. ročník výstavy mojmírovských umelcov
Dňa 26. 11. 2017 sme slávnostne otvorili po siedmy krát výstavu mojmírovských umelcov. Tentokrát aj s podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Autorsky sa zúčastnilo 30 autorov y radov profesionálov aj neprofesionálov. Výstava je krásna pestrosťou techník - olejomaľby, maľby akrylovými farbami, kombinované techniky, textilné techniky, rezbárstvo, kresba, grafika, reliéf z betónu... Ako každý ročník aj teraz môžeme konštatovať, že úroveň výtvarných aj umelecko remeselných prác je na vysokej úrovni. Tešíme sa aj tej skutočnosti, že výstava je inštalovaná po prvý krát v našom múzeu. Pevne veríme, že sa už teraz môžeme tešiť na výstavu v roku 2018.
Čo priniesli drotári
výstava umeleckého drotárstva - Rozália Ďurčatová a Štefan Ďurčat
PaedDr. Rozália Ďurčatová
narodila sa v roku 1940 v Rybníku nad Hronom
Záujem o drotárstvo si prechovávala z detstva, keď na dvore sedela pri drotárovi Jankovi Pacoltovi z Kamienky a pozerala ako drotuje hrnce, misky pre okolité susedky. Drotár u jej rodičov každý rok prespával a chodil drotovať aj do najbližších dedín. Na prvú výstavu Klubu Džarek, pod názvom Bratislavskí drotári, bol pán Pacolt pozvaný a osobne sa jej zúčastnil napriek vysokému veku.
Rozália žije a tvori v Bratislave, ako amatér samouk drotuje a pracuje s drôtom od roku 1999. Tvori úžitkovo-dekoratívne predmety, figurálne plastiky, šperky, opletá keramiku, sklo a veľkonočné kraslice. Využíva všetky druhy drôtov - pozinkované, železné žíhané, mosadzné, medené i farebné lakované. Ovláda tradičné drotárske techniky - opletanie drôtu, techniku viazaného slučkového výpletu a šitej čipky. Inšpiruje sa osobnými zážitkami a prírodou, zobrazuje námety z každodenného života a blízke sú jej sakrálne i rozprávkové témy. Vytvára z drôtu v životnej veľkosti vtákov a rovnako rada robí figurálne námety. Od roku 2004 sa pravidelne zúčastňuje Stretnutí drotárskych majstrov v Považskom múzeu v Žiline i trienále Premeny drôtu. V Bratislave je každoročne účastníčkou Dní majstrov ÚĽUV-u. V tvorbe šperkov z plechu využíva medený, mosadzný a strieborný plech, na ktoré aplikuje aj techniku fotoleptu. Svoje vedomosti a zručnosti si dopĺňala v rámci Letných akadémií šperku i štúdiom na Strednej odbornej škole technickej v Bratislave, odbor zlatník - klenotník. Od roku 2004 je členkou Klubu Džarek pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava. Členkou Cechu česko-moravských uměleckých dráteníků v Prahe je od roku 2014. Zúčastnila sa Ctěnického drátování a získala Ceny zámeckého areálu Ctěnice v roku 2014 a 2015 za Vynikajíci drátenícky výrobek na téma Kolo, kruh, koule a Zámky, hrady, zříceniny.
Ing. Štefan Ďurčat
narodil sa v roku 1935 v Rybníku nad Hronom
Žije a pracuje v Bratislave. Pre prácu s drôtom ho získala manželka Rozália v rámci voľnočasových aktivít. Používa pozinkovaný drôt, medený, železný žíhaný a na výrobu drobných ozdobných predmetov aj farebný lakovaný drôt. Využíva tradičné drotárske techniky, opletanie drôtu, slučkovú techniku a pri opletaní kraslíc aj techniku šitej čipky. Zameriava sa na tvorbu úžitkových a dekoratívnych predmetov. Drotuje veľmi precízne - presne, čo mu je vlastné z jeho celoživotného projektovania stavieb. Od roku 2014 sa zúčastňuje na Stretnutiach drotárskych majstrov v Považskom múzeu v Žiline a od decembra 2014 je členom Klubu Džarek pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Bratislave. Svoje práce prezentoval na výstavách Klubu Džarek, na samostatnej rodinnej výstave v Bratislave a v Tekovskom múzeu v Leviciach i na výstavách Cechu česko-moravských umeleckých dráteníků Praha.
Predstavuje sa:
Firtkó Endre
Som Endre Firtkó,
v detstve som veľa kreslil a maľoval. Môj sen, chodiť do umeleckej školy, sa žiaľ nesplnil. Osud ma zaviedol na cestu vojenského povolania. Ukončením Vojenskej vysokej školy Lajosa Kossutha som získal diplom, potom som slúžil ako dôstojník až do roku 2007. Začiatkom 90-tych rokov som sa začal popri práci znovu aktívne zaoberať maľbou. Neučil som sa maľovať nikde a od nikoho, ale sám som sa vzdelával a aj dodnes vzdelávam študovaním umeleckých kníh, albumov a diel najlepších majstrov v múzeách. Pre moju umeleckú prácu bolo veľkým povzbudením stretnutie s maliarmi Jozefom Krupom a Jánosom Dushanekom, s grafikom Andrásom Szunyoghym, ako aj študovanie umeleckej tvorby Ferenca Fassela L'ousu.
Maľujem väčšinou portréty, výjavy, krajinomaľbu, zobrazenia miest a zátišie v klasickom štýle. Zhotovujem najmä olejomaľby, ale rád maľujem aj akvarely.
Moje obrazy sa dostali skoro do každej krajiny Európy, do USA, Kanady, Brazílie, Izraela, Egypta, Japonska, Južnej Kórey, do Thajska a do Austrálie.
Výstava bola otvorená 8. 9. 2017 pri príležitosti dňa obce Mojmírovce a potrvá do 31. 10. 2017
Spanilá jazda
Zoznámte sa: Akademický maliar a grafik Marián Komáček
Dňa 23. 6. 2017 sme v regionálnom múzeu slávnostne otvorili autorskú výstavu diel akademického maliara a grafika Mariána Komáčka. Marián Komáček sa narodil v Gbeloch. Študoval na Strednej umelecko priemyselnej škole v Bratislave, oddelenie grafiky u profesora Gabriela Štrbu. V rokoch 1980-1986 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie, u prof. Albína Brunovského. Venuje sa maľbe, grafike, ex libris, známkovej tvorbe, grafickému dizajnu a knižnej ilustrácii. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení doma i v zahraničí.
Na výstave, ktorá potrvá do 30. 9. 2017 môžete zažiť "spanilú jazdu" prostredníctvom grafík áut - veteránov, nazrieť do známkovej tvorby a tvorby ex libris. Na jeho grafikách môžeme obdivovať majstrovstvo v ovládaní tejto techniky. Typickým znakom jeho tvorby je výrazná farebnosť čistých tónov a dynamický rukopis. Na výstave pred vami ožívajú autíčka , motorky, lokomotívy aj poštový voz. Okrem toho si môžete potešiť oči aj autorovou zbierkou veteránov, ktoré výstavu ešte viac oživujú a dopĺňajú. V takomto duchu "na cestách" sa uskutočnila vernisáž, kde sa naši návštevníci dozvedeli, aká cesta doviedla Mariána Komáčka k láske k automobilizmu a mohli sa s autorom aj voľne porozprávať. Prostredníctvom krátkeho výstižného videa mohli nazrieť do jeho ateliéru a uzrieť autora priamo pri tvorbe obrazu. Ďakujeme umelcovi, že u nás vystavuje svoje diela a tiež účastníkom vernisáže, ktorí nás prišli svojou prítomnosťou podporiť. Prežili sme spolu príjemný podvečer , ktorý svedčí aj o tom, že múzeum si postupne nachádza svoje publikum, čo nás povzbudzuje do ďalšej práce. A tak všetkých, ktorí majú vzťah k umeniu a k automobilizmu ,srdečne pozývame , aby si prišli pozrieť túto krásnu výstavu.
Mojmírovský strieborný poklad
Žiaľ, napriek výnimočnosti nálezu, zostal poklad v depozitoch múzea zabudnutý po dlhé desaťročia. Tento stav trval do dnešných dní, kedy sme tu, aby sme ho znovu vyniesli na svetlo a medzi ľudí prostredníctvom expozície v Regionálnom múzeu v Mojmírovciach.
Vzácnym exponátom nálezu je kríž, ktorý slúžil ako relikviár. Do relikviárov sa vkladali ostatky svätcov a mali slúžiť na ochranu svojich majiteľov. Jeho prítomnosť v náleze poukazuje na obrovský význam viery v živote a myslení stredovekého človeka. Duchovná hodnota relikviárov bola v stredoveku oveľa vyššia ako hodnota peňazí. Ochrana držiteľa relikviáru svätcom, ktorého pozostatky obsahoval, bola vysoko cenená. Tento relikviár nakoniec zrejme neochránil svojho majiteľa. Z neznámych dôvodov sa pre svoj nazhromaždený poklad nikdy nevrátil.
Ateliér pri kaplnke
Vystavujúci autori : Edita Filipová, Lucia Žilíková
V Ateliéri pri kaplnke v Mojmírovciach tvoria Edita Filipová a jej dcéra Lucia Žilíková. Obidve vyštudovali umelecké rezbárstvo.Hlavnou náplňou ateliéru je umelecká práca s drevom. Predovšetkým ide o voľnú tvorbu - komorné plastiky a reliéfy, ktorých inšpiračným prameňom sa stala krajina, architektonické pamiatky , historické udalosti a legendy, sakrálne motívy. Nie zanedbateľnou súčasťou tvorby sú interiérové a exteriérové doplnky a úžitkové predmety s vysokým podielom ručnej práce.Ďalšou zaujímavou oblasťou je tvorba výtvarne hodnotných darčekových predmetov vhodných pre rôzne príležitosti ako spomienka na konkrétne miesto, región, udalosť.
Naše hry a hračky v minulosti a dnes
vystavujúci autor: Róbert Žilík
Drevené hračky a hlavolamy a kinetické objekty folkloristu, výtvarníka, hudobníka a spisovateľa Róberta Žilíka sú inšpirované ľudovým umením. V jeho tvorbe prevažujú motívy muzikantov, rozprávkové motívy, zvieratká, výjavy z fašiangových a žatevných cyklov. Autor je aj sám výrobcom hudobných nástrojov : gajdy, detské husličky, tekvicový aerofón s piskorom, psaltérium. Hodnotnou súčasťou expozície boli historické hračky. Autor vytvoril aj interaktívny kútik pre deti, kde si mohli vyskúšať niektoré dávno zabudnuté hry našich predkov.
Šikovné ruky
Pod vedením pani Antónie Zoborskej pôsobí v obci Mojmírovce Klub tvorivosti. Výstava bola ukážkou majstrovskej zručnosti mojmírovských žien , ktoré vytvorili pôsobivé obrazy technikou paličkovania, výšivkou. Mohli sme vidieť aj kraslice zdobené rôznymi technikami- textilné aplikácie, drôtikovanie, dierkovanie, voskovanie...Zaujímavým exponátom bola už historická drevená detská stolička zdobená sústružením a kolovrat s praslicou.
